Vedci tvrdia, že ľudia sú čoraz menej inteligentní

Mohli by naši predkovia s dnešnými vedomosťami urobiť viac, ako my?
(Zdroj obrázka: Prehrávanie / PopSci)

„Už sme boli múdrejší.“ Túto frázu možno pripísať známemu brazílskemu novinárovi, ale v súčasnosti ho hovorí aj genetik menom Gerald R. Crabtree, ktorý uverejnil štúdiu „Náš krehký intelekt“. Pre vedcov existuje veľa dôkazov o tom, že ľudská rasa prešla genetickými mutáciami, ktoré viedli k strate intelektuálnych schopností v priebehu tisícročí.

Crabtreeho analýza (ktorá je výskumným pracovníkom v Stanforde, jednej z najuznávanejších univerzít v USA) sa sústreďuje na ľudské gény. Hovorí, že ľudský mozog potrebuje na vytvorenie tisíce génov a jednoduché zmeny v jednom z nich môžu spôsobiť veľké problémy pri vstrebávaní vedomostí. Tiež hovorí, že sa to mohlo stať aspoň dvakrát za posledné tisícročia.

Ako vedecká komunita získala štúdiu?

Hoci je Crabtree výskumným pracovníkom na významnej americkej univerzite, zdá sa, že jeho vedecká komunita jeho štúdium neprivíta. Nie kvôli zlyhaniam v číslach alebo nezrovnalostiam v argumentoch, ale kvôli podobnosti Krabtreeho teórie s inými teóriami, ktoré sa stali veľmi slávnymi začiatkom dvadsiateho storočia: eugenickými teóriami.

Homo erectus. Veľký predok? (Zdroj obrázka: Reprodukcia / Wikimedia Commons)

Eugenika je základom väčšiny argumentov tých, ktorí bránia rasovú čistotu. Crabtree nakoniec oživuje podobné diskusie, ako tvrdili eugenickí teoretici, že miešanie rás môže spôsobiť, že ľudia budú menej inteligentní. Napriek všetkej kritike Gerald Crabtree povedal časopisu PopSci, že jeho práca nemá nič spoločné s eugenikou.

Uviedol tiež, že genetické zlepšenie môže v budúcnosti vyriešiť všetky problémy, ak sa stanú problémom. Za zmienku stojí, že Crabtree nepovedal, že sme „hlúpi“, ale že v súčasnosti máme „menej intelektuálnej kapacity“, ale s väčším počtom vedomostí.